Pri anodickej oxidácii hliníka sa na rozdiel od klasického lakovania nevytvára na povrchu ďaľsia vrstva z iného materiálu, ale povrch hliníkového materiálu sa mení na oxid hlinitý. Táto vrstva zabraňuje ďaĺšej korózii materiálu, je násobne odolnejšia voči oderu a poškrabaniu ako pôvodný materiál. Vrstva má mikropórovitú štruktúru, ktorá sa dá naplniť farbou a následne uzavrieť, takže takto farbené povrchy sú kompaktné a neodlúpiteľné.

Proces eloxovania:

Súčiastky sa pevne upnú na záves a prechádzajú cez jednotlivé vane linky s kúpeľmi predúprav, akým je odmastenie, morenie, vyjasňovanie až do eloxačného kúpeľa, kde je záves podrobený elektrolytickému procesu v roztoku kyseliny sírovej, pri ktorej sa na povrchu súčiastok vytvára kyslík, ktorý oxiduje základný Al materiál na oxid hlinitý. Pri prírodnom eloxovaní je vytváraná vrstva v hrúbke od 10 do 20 um a používa sa na dekoratívne eloxovanie , pri tvrdom eloxovaní je vytváraná vrstva v hrúbkach 10 – 80 um. Následne sú voliteľné procesy farbenia elektrolytického alebo organického a rôznych typov utesňovania.
Pri utesňovaní sa pórovitá štruktúra oxidu uzatvára, čím nadobúda vysokú koróznu odolnosť. Výsledný eloxovaný materiál sa stáva hladký, tvrdý a chemicky, korózne, oteru-vzdorne odolnejší než samotný kov.

View the embedded image gallery online at:
https://www.europur.sk/sk/eloxovanie-hlinika#sigProIdc1adacdcd2
 

Rast vrstvy

Vrstva oxidu pri procese anodickej oxidácie rastie na obe strany. Von aj do vnútra originálneho povrchu. Pričom nominálny rast smerom von, teda prírastok tvorí okolo 50 % hrúbky vrstvy. To znamená, že pri hrúbke vrstvy 30 µm oxidačná vrstva spôsobí zmenšenie diery 2x15µm = 30µm.